Slovensko už nie je len tranzitnou krajinou. Čoraz viac ľudí z tretích krajín prichádza s cieľom na Slovensku zostať, študovať a pracovať. Ukázal to výskum realizovaný Prognostickým ústavom Centra spoločenských a psychologických vied SAV v spolupráci s občianskym združením Mareena. Výskum bol predstavený na spoločnom podujatí Skúsenosti migrantov a migrantiek z tretích krajín v prístupe k sociálnym právam: Výzvy medzisektorovej spolupráce v integrácii, ktoré sa konalo 13. 11. 2025 v Starom lýceu v Bratislave.

„Slovensko zažíva migračnú tranzíciu, kedy sa stávame krajinou s rýchlo rastúcou mierou imigrácie. V rámci nej dnes už výrazne dominujú migranti z tretích krajín,“ uviedla Lucia Mýtna Kureková z Prognostického ústavu SAV. „Sociálne práva sú pritom kľúčovým aspektom integračnej politiky, či už ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaciemu systému, bývaniu alebo službám,“ dodala.

Výskum prináša detailný pohľad na skúsenosti Afričanov a Afričaniek žijúcich na Slovensku. Väčšina z nich má vysokoškolské vzdelanie a prišla za štúdiom alebo prácou. Slovensko vnímajú ako bezpečnú krajinu s dobrými možnosťami pre vzdelanie a pracovné uplatnenie. Oceňujú aj kvalitu života a bezpečné prostredie. Zároveň však upozorňujú na výrazné bariéry v integrácii – najmä nedostatok kurzov slovenského jazyka, komplikované administratívne procesy a obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Výskum ukázal, že kvalita a dostupnosť integračných služieb sú dôležitým faktorom v rozhodovaní migrantov a migrantiek o ich zotrvaní v krajine.

„Ľudia, ktorí sa rozhodli na Slovensku žiť, chcú prispievať k jeho rozvoju a byť jeho súčasťou. No bez systémovej podpory to nejde,“ hovorí Marta Králiková, manažérka pre rozvoj projektov Mareeny. „Na Slovensku sa postupne posúvame k uvažovaniu o dlhodobej vízii integrácie, v ktorej sa cudzinci a cudzinky budú cítiť prijatí a zapojení do spoločnosti.“

Podujatie organizované Mareenou a Prognostickým ústavom SAV prepojilo odborníkov z verejných inštitúcií, samospráv, akademického, neziskového aj súkromného sektora, ako aj zástupcov afrických komunít. Diskusie priniesli návrhy, ako zlepšiť a efektívnejšie prepojiť politiky, ktoré ovplyvňujú život ľudí z tretích krajín – od jazykového vzdelávania až po pracovné uplatnenie. „Tento výskum je pre nás veľmi dôležitý. Je aj spôsobom, ako komunikovať naše výzvy smerom k vláde a upozorniť na to, čo v integrácii funguje a čo nie,“ uviedol jeden z účastníkov podujatia, pôvodom z Nigérie.

Výskum je súčasťou medzinárodného projektu PACES - Tvorba migračných rozhodnutí a migračných politík v čase transformačných spoločenských zmien, ktorý sa realizuje v rámci programu Horizont Európa a skúma procesy rozhodovania o migrácii a ich vzťah k migračným politikám v Európe.