Na Slovensko som prišla z Iraku v roku 2015 s manželom a našimi štyrmi deťmi. Dôvodom nášho odchodu bolo náboženské prenasledovanie. Vďaka milým ľuďom som sa po slovensky naučila rýchlo a našla som si aj nových priateľov. Pôvodne som bola učiteľka arabčiny a neskôr som sa rozhodla, že sa chcem stať opatrovateľkou. Vyštudovala som kurz zdravotníctva pre seniorov a zamestnala som sa v zariadení v Nitre. Pracujem tu už tretí rok a slovenským seniorom pomáham s radosťou a láskou. Som vďačná za pomoc, ktorú sme s rodinou dostali, a že nás miestni tak nádherne prijali.

Vojna na Ukrajine nás donútila opustiť domov. Ako matka viem, že musím spraviť všetko pre bezpečie svojich detí, a preto sme s manželom, našou dcérkou a mamou prišli na Slovensko. Moja matka vážne ochorela a bohužiaľ nás opustila. Bolo to veľmi ťažké obdobie a do toho som musela absolvovať atestáciu na všeobecného lekára, keďže môj medicínsky diplom nebol platný na Slovensku. Vo všetkom mi však pomohli úžasní ľudia v klinike na Rovniankovej v Bratislave, kde momentálne pracujem ako pediatrička. Mám v pláne aj naďalej pracovať v slovenskom zdravotníctve, ktoré lekárov a lekárky nesmierne potrebuje. Odkedy je realita vojny prítomná v našich životoch, naučili sme sa viac si vážiť život a mier. Keď dnes počujeme zvuk sirény, vieme, že sa už nemusíme viac schovávať. To pochopí len ten, kto to zažil.